Online vzťah

Pred 3 rokmi som nadviazala písomný kontakt s jedným mužom, ktorý sa zmenil na každodenný intenzívny virtuálny vzťah. Muž so mnou riešil všetko možné, v podstate od rána do večera, najmä svoju dlhoročnú manželskú krízu, ktorá spočívala v mnohoročnom fyzickom i emočnom odcudzení. V manželstve zotrvával z určitej nostalgie, pocitu povinnosti a záväzku voči žene a najmä kvôli dcére. Neustále riešil, že si nevie predstaviť, že by nebol s dcérou. Paradoxné je, že doma skoro nebýval, neustále jazdil pracovne po republike a veľmi často aj s prespaním, sám mi hovoril, že byť na hoteli je pre neho jednoduchšie a svojim spôsobom aj prirodzenejšie, než doma. Cez víkendy bol buď na stavbe domu, alebo išiel na výlet sám alebo s dcérou. V tomto stave žil dlhé roky. Keď sme sa asi po roku písania (zverovanie bolo vzájomné, ja som v tom čase bola čerstvo po rozvode a tiež plná bolesti) začali vídať, rozhodol sa po nejakej dobe, že s manželkou porozpráva a dohodnú sa na rozchode a rozvode.

Ona to vraj chcela už kedysi. Ona s tým rozvodom súhlasila, potom riešil, ako to povedať dcére. Celá táto fáza trvala asi rok, potom sa od manželky a dcéry odsťahoval do tej novostavby, ktorú dokončoval, s víziou predaja domu a kúpy bytu. Podotýkam, že som od začiatku v podstate jeho vŕbou, ale nikdy som ho do ničoho nenútila, chcela som, aby si všetko vyriešil sám za seba a bez ohľadu na mňa. Spočiatku som si v čase toho virtuálneho vzťahu riešila svoju bolesť a nečakala som, že by z toho mohol byť vzťah. Keď sme ale dospeli k tomu, že sme sa začali schádzať, bolo to v podstate jedno veľké utrpenie, pretože sme boli zamilovaní, ja som bola presvedčená, že rodinu neopustí a on trpel výčitkami, že sa správa nemorálne a ubližuje tým všetkým. Potom to všetko trvalo strašne dlho. Teraz je dom na predaj, on odsťahovaný, po predaji má v pláne rozvod. Pre mňa sa toho fakticky veľmi nezmení, spoločné bývanie teraz neplánujeme (obaja máme deti, on povedal, že sa na to už necíti). Jeho žena netuší, že má iný vzťah, aj keď sú už rok dohodnutí na rozvode. Dcéra tiež nevie. Všetko bolo doteraz tajné, on sa mi zveruje s každou svojou trablí, každou svojou myšlienkou… Doteraz som všetko akceptovala a brala ako to je, nič som si nenárokovala. Rešpektovala som, že má povinnosti k dcére a že všelijako pomáha manželke, aj keď sa od nej odsťahoval.

Na dcéru začal platiť akési neformálne výživné a okrem toho platia všetky výdavky navyše. Všetko ok, chápem, že svoje dieťa neoklame. Ja sama mám dve deti, na ktoré ich otec skôr kašľa a mne môj ex nepomáha vôbec s ničím a ešte mi často a bezdôvodne vulgárne nadáva, ale je mi jasné, že to je len a len môj problém, a môj priateľ je skrátka oveľa veľkorysejší , Alebo možno je to normálne, neviem sama, čo je vlastne štandard, navyše on ešte stále nie je rozvedený, aj keď so ženou už rok nebýva. Stále mi tvrdí, aká strašne dôležitá pre neho som, žena jeho života atď. Poskytujeme si navzájom, povedala by som, veľkú psychickú oporu, útechu v ťažkostiach, zdieľame spolu radosť z každého úspechu. Zdá sa mi, že s každou správou alebo myšlienkou príde najskôr za mnou. V tomto sa skutočne cítim ako jeho partnerka. Avšak je to dosť v rozpore s realitou. Po dvoch rokoch vzťah stále tajíme pred jeho ženou a dcérou a dokonca aj matkou, čo úplne nechápem, povedal o mne len bratovi a kolegom v práci. Za tie dva roky sme neboli spolu na dovolenke, keď nepočítam víkendy s nocovaním po hoteli alebo jeho pracovné cesty, na ktorých som ho sprevádzala (môžem pracovať odkiaľkoľvek). Štve ma, že partner musí neustále hasiť průšvihy a kalamity svojej manželky (aj napriek zákazu riadenia si požičala auto a búrala, on to teraz musí zaplatiť) alebo jej dospelého syna z prvého manželstva (dlhy). Je to také trochu zúfalé. Vianoce spolu netrávime.